Oblasť sveta, kde mám vždy žalúdočné problémy

Občasné žalúdočné problémy pri cestách do zahraničia nie sú ničím výnimočné. Zdá sa ale, že môj žalúdok je pomerne odolný a za 25 rokov intenzívneho cestovania by som vedel spočítať na prstoch jednej ruky prípady, keď som vážnejšie ochorel. Platí to ale len pokiaľ sa nedostanem do Strednej Ázie. Z nejakého dôvodu v tomto regióne ochoriem v priemere raz za 10 až 14 dní.

Moje žalúdočné problémy v zahraničí

India a Egypt sú považované za jedny z dvoch najväčších zdravotných strašiakov pre zahraničných turistov. V Indii, Pakistane a Bangladéši som strávil skoro 6 mesiacov a ani raz som nemal žiadne problémy so žalúdkom. Pri cestách v týchto krajinách sa nestravujem na ulici ako v mnohých iných ázijských krajinách, ale stravovaním sa v obyčajných reštauráciách som sa nikdy neotrávil jedlom. V Egypte som ochorel dosť vážne a niekoľko dní som nebol schopný ani opustiť izbu. V tomto prípade bol hlavným problémom hotelový bufet v Hurghade. Bufetové stoly v dovolenkových rezortoch sú vždy menej hygienické ako čerstvo podávané jedlo. Pri mojej druhej, individuálnej ceste po Egypte som za vyše dva týždne už nemal žiadne problémy so stravou.

Okrem Egypta som sa ešte jedlom otrávil v Ghane a Čile. Všetky tieto cesty som absolvoval v rokoch 2000 až 2003 a odvtedy som už nemal žiadne vážnejšie žalúdočné problémy. Okrem ciest do Strednej Ázie.

Môj žalúdok nemá rád Strednú Áziu

Počas mojej prvej cesty do Strednej Ázie som strávil 27 dní v Kazachstane, Kirgizsku, Tadžikistane a Uzbekistane. Počas tohto obdobia som mal žalúdočné problémy dva krát. O niekoľko rokov neskôr som sa vrátil na 10 dní do Uzbekistanu a po niekoľkých dňoch som ochorel tiež. Variácie najznámejších stredoázijských jedál ako šašlik, plov (ryža s jahňacím mäsom), alebo lagman (cestoviny s mäsom a zeleninou) som jedol aj v iných častiach sveta, ale nikde som po ich konzumácii nemal problémy ako v Strednej Ázii.

Že som alergický na stredoázijskú stravu ma utvrdila moja návšteva provincie Xingjiang v západnej Číne. Najväčšou etnickom skupinou v Xinjiang sú Ujguri, ktorí patria rovnako ako väčšina ostatných stredoazijských obyvateľov medzi turkické národy. Ich jedlá sú veľmi podobné kirgizským, alebo uzbeckým. Aj keď mám v Číne vždy problém so zdravým stravovaním, počas šiestich mesiacov cestovania po Číne som nikdy neochorel. Akonáhle som sa ale dostal do Xinjiangu, problém so žalúdkom sa opäť zopakoval a nevyhol som sa ceste do miestnej lekárne.

Zhrnutie

Stredná Ázia je fascinujúci región, ktorého návštevu by som odporučil každému. Osobne by som sa chcel vrátiť hlavne do Kirgizska a Tadžikistanu, kde by som chcel stráviť viac času v horách. Pred cestou si ale do batohu určite nezabudnem pribaliť čierne uhlie a imodium.