Európske krajiny považujem vo všeobecnosti za jednoduché destinácie a preto som sa doteraz pri cestovaní sústredil na mimoeurópske štáty. Pri plánovaní ciest do zahraničia som si väčšinou vyberal fyzicky náročnejšie itineráre. S pribúdajúcim vekom sa človeku zvyšujú nároky komfort a 12 hodinová cesta starým autobusom niekde v Bolívii už nebude predstavovať ideálnu dovolenku vo vyššom veku. Intenzívnejšie cestovanie po Európe som si vždy odkladal až na dôchodok. Tento rok sa mi ale vďaka pandémii koronavírusu podarilo neplánovane navštíviť niekoľko zaujímavých miest v Európe.
Cestovanie po Európe v čase covidu
Jún bol ideálny čas na cestovanie. Prvých pár týždňov po otvorení hraníc bol výskyt koronavírusu vo väčšine krajín veľmi nízky a počty turistov minimálne. Aj tak som sa ale snažil vyberať miesta, kde sa bolo možné dopraviť autom. Vyhýbal som sa tiež väčším mestám a väčšinu času som trávil na vidieku a v horách, kde som mal menšiu šancu dostať sa do kontaktu s ďalšími ľudmi. Letecky som cestoval iba do Grécka a to hneď po otvorení hraníc a tiež na Faerské ostrovy, ale túto cestu som zorganizoval ešte na začiatku januára pred vypuknutím koronakrízy.
Cestovateľské leto 2020
Po mojom marcovom núdzovom korona návrate z Južnej Ameriky som nemal veľké nádeje, že by som tento rok ešte mohol intenzívnejšie cestovať v zahraničí. Keď sa v júni otvorili hranice, hneď som nasadol do auta a vydal sa na cestu do Slovinska. Pár dní som strávil objavovaním pobrežia Jadranského mora patriacemu Slovinsku a následne som sa vybral do hôr. Väčšina turistov bola zo Slovinska a to aj z dôvodu podpory turizmu miestnou vládou, ktorá dala 200 eurový voucher na ubytovanie všetkým obyvateľom. Blog o prímorskom meste Piran, tyrkysovej rieke Soča a Logarskej doline.
Začiatkom júla som sa vybral na dva týždne do Grécka. Za normálnych okolností by som neodvážil cestovať do Grécka v hlavnej turistickej sezóne. V tomto roku tam ale bolo turistov minimum a mnoho hotelov ešte ani nebolo otvorených. Okrem ostrovov Paros a Korfu som ešte návštivil aj Mykonos, ktorý som doteraz nemal odvahu navštíviť z dôvodu masového turizmu.
Prvý augustový týždeň som strávil na Faerských ostrovoch. Pri ceste na Faerské ostrovy sa netreba obávať masového turizmu. Krása týchto odľahlých ostrovov ale začína každým rokom priťahovať stále viac turistov a som rád, že sa mi tam podarilo dostať ešte pred tým ako sa Faerské ostrovy stanú ďalším Islandom.
Hneď po návrate z Faerských ostrovov som zamieril do chorvátskeho Rovinju. V tom čase už Istria bola pomerne plná ľudí každoročne tráviacich dovolenku v Chorvátsku a aj turistov, ktorí sa snažili vyhnúť cestovaniu lietadlom. More bolo stále rovnako pekné ako v minulosti.
Moje ďalšie plány
Momentálne som už opäť v zahraničí. 2. septembra som sa vydal na cestu do Dolomitov v Taliansku. Podľa počtu domácich a nemecky hovoriacich turistov v horách by ste si možno ani neuvedomili, že žijeme v období koronavírusu. Je dosť pravdepodobné, že sa jedná o moju poslednú cestu mimo Slovenska tento rok. Situácia ohľadom pandémie koronavírusu sa určite ešte zhorší pred tým ako sa veci začnú opäť vracať do normálu. Ostáva nám len dúfať, že budúci rok bude kľudnejší ako rok 2020 a že sa nám podarí vycestovať aj za hranice Európy.
