Cestovanie v zahraničí prináša so sebou množstvo nástrah. Vo všeobecnosti jednými z najobávanejších sú kriminalita, cudzokrajné choroby, alebo žalúdočné problémy. O podvodoch, s ktorými sa cestovatelia môžu stretnúť najčastejšie som už písal v minulosti. Pre mňa najobávanejším faktorom pri cestovaní je autobusová doprava.
Cestovanie v zahraničí a problém s autobusovou dopravou
Z troch hlavných foriem verejnej prepravy, ktorými sú lietadlá, vlaky a autobusy sú práve tie posledné spomenuté najmenej bezpečným dopravným prostriedkom. Pokiaľ je možné, vždy radšej uprednostním cestu vlakom. Platí to hlavne v rozvojových krajinách. V týchto krajinách sú často autubusy a cesty v zlom technickom stave, šoféri nedodržujú dopravné predpisy, alebo pracujú dlhšie ako je povolené. Napríklad počas jednej cesty autobusom vo Venezuele som sedel v prvom rade a musel som sa so šoférom rozprávať celú noc. Ten pracoval druhú smenu za sebou a podľa jeho vyjadrenia by zaspal ak by sa s ním niekto nerozprával.
Ak sa nedá do mojej destinácie dostať vlakom, snažím sa vyberať autobusové spoločnosti s lepšou reputáciou, novšími autobusmi a hlavne sa snažím vyhýbať nočným cestám. Tiež si vyberám sedadlá zhruba v strede autobusu pri uličke. Z týchto sedadiel nie je až taký dobrý výhľad ako z prvého radu (hlavne pri poschodových autobusoch), ale sú podľa môjho názoru bezpečnejšie v prípade nehody. Najdôležitejšie sú ale bezpečnostné pásy. Niekoľko hodinovú cestu autobusom bez bezpečnostných pásov by som teraz už nebol ochotný podstúpiť. V takomto prípade by som si radšej prenajal auto (so šoférom v niektorých krajinách).
Havária v Mozambiku
Aké dôležité sú bezpečnostné pásy aj v autobusoch som sa mohol presvedčiť pri návšteve Mozambiku. Na moju cestu z hlavného mesta Maputo na sever krajiny som si vybral najlepšiu miestnu spoločnosť s modernými autobusmi. Odchod z Maputo bol skoro ráno o 5 hodine a so zapínaním pásov si nikto nerobil starosti. Niekedy mám pocit ako keby kliknutie pri zapnutí pásu by bolo akousi hanbou. Doteraz si jasne pamätám ako sa na mňa vedľa sediaci mozambičan pozrel, keď som sa pripútal pred odchodom autobusu. Následne si našťastie pás zapol aj on. V ten deň boli v autobuse ešte dvaja ľudia, ktorí použili pásy. My štyria sme boli nakoniec jediní ľudia zo skoro 40 pasažierov, ktorí z autobusu vyšli bez zranenia.
Šmyk a následne prevrátenie sa zo svahu
V ten deň trocha pršalo a na ceste sa mierne akumulovala voda. Aj keď sme išli cez dedinu, šofér udržiaval rýchlosť zhruba 90 km/hod. V jednej z miernych zákrut sme dostal šmyk a autobus začalo ťahať do jednej strany. Aj keď vodič strhol volant na druhú stranu, autobus sa mu už stabilizovať nepodarilo. Vyleteli sme mimo cesty, pod ktorou bol mierny svah. Autobus sa následne dva krát prevrátil o 180 stupňov. Môj pás ma bezpečne udržal v sedadle ale jasne som si uvedomoval ľudí, ktorí lietali ponad mojou hlavou. Prvý najsilnejší náraz bol na druhé predné poschodie. Počas prvého prevrátenia sa rozbili všetky okná na pravej strane, cez ktoré následne vypadli viacerí ľudia počas druhého prevrátenia. Títo ľudia nakoniec ostali zakliestení pod autobusom.
Kedže autobus ostal ležať na boku, ja som ostal pripútaný vo vodorovnej polohe dva metre nad zemou. Po sedadlách sa mi ale rýchlo podarilo dostať von cez rozbité zadné okno. Pre svoje osobné veci som sa vrátil dovnútra až neskôr, keď som vedel, že už nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Pri akejkoľvek nehode je dôležité sa dostať čo najskôr von a nespomalovať dalších ľudí hľadaním svojej batožiny (platí to hlavne v prípade evakuácie lietadla)!
Výsledkom tejto nehody bolo 6 mŕtvych a množstvo ranených. Moje jediné zranenie bola veľká modrina od otlačeného bezpečnostného pásu. Ak by boli všetci cestujúci pripútaní, táto nehoda nemusela byť až tak tragická. Je preto veľmi dôležité pripútať sa vždy, keď je bezpečnostný pás dostupný.
