Môj prepad a rozbitá hlava revolverom v Buenos Aires

Z dôvodu vysokej kriminality považujem Latinskú Ameriku za jeden z najmenej bezpečných regiónov na cestovanie na svete. Ak ste ale opatrní a zbytočne neriskujete, je veľmi vysoká šanca, že aj tu strávite vašu dovolenku bez najmenšieho incidentu. Ja som v Južnej a Strednej Amerike strávil cestovaním dva a pol roka a doteraz jediný problém s bezpečnosťou som mal pri mojej tretej návšteve Buenos Aires.

Môj prepad v Buenos Aires

V ten osudný deň ráno som priletel do Buenos Aires z Ushuaie na Ohňovej zemi. Menšie letisko Aeroparque využívané na vnútroštátne lety sa nachádza blízko centra mesta a do môjho hostela pri budove kongresu som sa taxíkom dostal za 15 až 20 minút. Keď som okolo obeda vystupoval z taxíka, ulice tejto časti mesta boli rušné ako býva vždy zvykom cez pracovné dni. Hostel mal bezpečnostné dvere a dnu sa bolo možné dostať len po zazvonení na zvonček. Pri mojom príchode bolo na recepcii niekoľko ľudí a preto ma recepčná poslala aj s prihlasovacím hotelovým formulárom do vedľajšej TV miestnosti. Kedže som potreboval vyplniť aj číslo pasu, z vnútornej ľadvinky pod oblečením som vybral pas aj s peniazmi a kreditnou kartou a položil ich na stôl. Necelé dve minúty nato do miestnosti vstúpil mladý chalan mieriaci na mňa s revolverom.

Úder revolverom

Moja stratégia pre prípad ozbrojeného prepadu bola vždy nebrániť sa a odovzdať čo by bolo odo mňa pýtané. V tomto prípade som ale predpokladal, že sa jedná o zlý žart niektorého z hostí hostela. Z tohto dôvodu som po španielsky zareagoval slovami “que quieres” (čo chceš), kedže zhruba dvadsaťročný chalan bol očividne latino pôvodu. Ten ale nechcel so mnou diskutovať, plnou silou ma udrel po hlave a otočná časť revolvera mi rozrazila čelo. Prvé čo ma v tom momente napadlo bolo, že môj pas, kreditná karta a peniaze sú položené na stole. Vo vrecku som mal ale ešte jednu kreditnú kartu a chcel som sa zachrániť aspoň tú. Preto som sa rozhodol predstierať stratu vedomia a skotúlal som sa z kresla na zem, kde som telom prikryl vrecko, v ktorej bola karta.

V tom momente som nevedel, že na recepcii boli další štyria mladíci so zbraňami. Do hostela sa im podarilo dostať, keď so zbraňou ohrozili práve vychádzajúceho hosťa. Zo všetkých ľudí vo vnútri som dopadol ja zďaleka najhoršie. Bol som jediný človek, ktorý sa práve ubytovával a mal pri sebe všetky veci. Bol som tiež jediný zranený. Z recepcie mi bol ukradnutý veľký batoh a z TV miestnosti malý batoh a peniaze zo stola. Pas a kreditná karta (dve najdôležitejšie veci) aj keď boli na stole lupiča našťastie nezaujali. Okrem mňa bola ešte okradnutá jedna brazílčanka o jej fotoaparát. Mne ostal iba pas, kreditné karty a rozbitá hlava.

Zašívanie hlavy

Tak ako lupiči rýchlo prišli, sa aj rýchlo stratili v rušných uliciach mesta. Aj keď som neskôr bol kvôli poistke spísať zápisnicu na políciu, moje veci a ani zlodejov sa vypátrať nepodarilo. Nemyslím si, že by ich naozaj aj niekto hľadal. Určite sa nejednalo o ojedinelý prípad.

Po prepade mi najprv bola privolaná sanitka a v nemocnici zašitá hlava. Po návšteve polície som sa následne vybral na nákupy, kedže som okrem oblečenia na sebe nemal už vôbec nič. V uliciach Buenos Aires a aj v obchodnom dome moja prelepená hlava a aj šaty od krvi vzbudzovali značnú pozornosť. Po údere rana pomerne silnejšie krvácala čo spôsobilo, že moje tričko a nohavice boli celé od krvi. Hlavne bledšie farby oblečenia ešte zvýraznili červenú farbu krvi.

Pokračovanie cesty po prepade v Buenos Aires

V čase tohto incidentu som bol v polovici niekoľkomesačnej cesty po Južnej Amerike. Psychicky na mne prepad na pár dní zanechal svoju stopu a hlavne večer som sa na uliciach cítil menej bezpečne ako v minulosti. Podobne ako som mal miernu fóbiu z autobusov určité obdobie po závažnej havárii, ktorú som zažil v Mozambiku. Ani na minútu som ale neuvažoval, že by som sa predčasne vrátil domov.

Ubytovanie som sa rozhodol nemeniť (mal som ho následne zadarmo) 🙂 Počas môjho pobytu v hosteli som sa stal veľmi známym obyvateľom medzi hosťami (ten, ktorému rozbili hlavu revolverom) a zakrvavená sedačka tam ostala ešte určite dlho aj po mojom odchode. Osobné veci sa mi podarilo rýchlo nahradiť a po týždni v Buenos Aires som pokračoval vo svojej ceste. Mimochodom poisťovňa mi veľmi rýchlo preplatila ukradnuté veci a z finančného hľadiska som preto nebol v mínuse. Zlodeji tiež z krádeže nemali príliš veľký úžitok. Hlavne vo veľkom batohu našli iba staré oblečenie.

Tento príbeh by vás ale určite nemal odradiť od návštevy Argentíny, ktorú nepovažujem za menej bezpečnú ako iné krajiny v Južnej Amerike. Tieto udalosti sa odohrali eate v roku 2006.

Miesta, ktoré by ste mali navštíviť pri ceste v Argentíne.