Do lietadla som prvýkrát vkročil už ako štvorročný a odvtedy som absolvoval skoro tisícku letov. Na palube lietadiel som zažil množstvo zvláštnych príhod, ale zďaleka najzaujímavejší bol môj let do pakistanského Peshawaru.
Cesta zo Slovenska do Indie
Ešte v roku 2007 som sa vydal na cestu po ”zemi” zo Slovenska do Indie. V pakistanskej provincii Balúčistan pri iránskych hraniciach bola ale zlá bezpečnostná situácia a preto som sa rozhodol tejto oblasti vyhnúť. Z južného Iránu som preletel priamo do Peshawaru pri hraniciach s Afganistanom. Let som absolvoval s leteckou spoločnosťou Air Arabia s presadaním na letisku Sharjah v Spojených Arabských Emirátoch.
Už prvý let z Iránu bol pomerne zaujímavý. Ako asi dobre viete, v Iráne musia mať všetky ženy vlasy prekryté minimálne šatkou. Po tom ako sa zatvorili dvere nášho lietadla v iránskom Shiráze boli zložené skoro všetky šatky. Spravili tak nielen cudzinky, ale aj skoro všetky Iránčanky. Podľa tejto reakcie si môžete vytvoriť názor ako vníma prekrytie vlasov väčšina mladých ľudí v Iráne.
Let do Peshawaru
Pakistan je pre Slovákov veľmi exotické miesto a na návštevu tejto krajiny som sa preto veľmi tešil. Prvý dotyk s Pakistanom som zažil už na letisku v Sharjah. Miestnosť pri odletovej bráne môjho letu do Peshawaru už bola úplne plná keď som do nej vstúpil. Vnútri bola zhruba 180 Pakistancov, všetko mužov. Nebola tam ani jedna žena a ani jeden cudzinec. Každý muž mal oblečené tradičné pakistanské oblečenie shalwar kameez pozostávajúce z tuniky a voľných nohavíc.
V tom momente sa všetkých 360 očí upriamilo na mňa a atrakciou som bol až do nášho príletu do Pakistanu. Ak by som letel do Islamabadu, alebo Karáči možno by som až toľko pozornosti nevzbudzoval. Do Peshawaru ale cestuje minimum cudzincov a na týchto letoch tvoria pakistanskí robotníci pracujúci skoro za otrockých podmienok na nízkoplatených pozíciach v blízkovýchodnom regióne väčšinu pasažierov. Na mojom lete to bolo skoro 100% ľudí.
Chaos v lietadle
Ako vo väčšine prípadov, aj na tomto lete som do lietadla vchádzal medzi poslednými. A aj keď mal každý pridelné svoje miesto, pasažieri si z celého lietadla spravili voľné sedenie. Ľudia si sadali tam, kde mali svojich susedov a známych a nie podľa palubného lístka. Keď som upozornil jedného z cestujúcich, že sedí na mojom mieste, bol som len so smiechom poslaný preč, aby som si hladal niekde inde miesto.
Ešte zujímavejšie bolo pristávanie v Peshaware. V momente ako sa lietadlo dotklo pristávacej plochy sa všetci pasažieri postavili a začali vyberať svoju príručnú batožinu. To že ešte lietadlo rolovalo po pristávacej dráhe skoro 200 kilometrovou rýchlosťou nikomu vôbec nevadilo. Dokonca ani letušky sa nesnažili upozorniť cestujúcich aby sa usadili. Určite už mali skúsenosti z predchádzajúcich letov a vedeli, že akýkoľvek zásah by nemal žiadny účinok.
Rôznych chaotických situácií som v Pakistane zažil ešte veľa, ale táto trojtýždňová cesta v Pakistane patrí stále medzi jednu z mojích najoblúbenejších. Mimochodom titulná fotografia tohto blogu nie je z môjho letu s Air Arabia. Na obrázku je lietadlo Pakistan International Airlines (PIA), na ktorom som priletel do severopakistanského Gilgitu.
Najčastejšie podvody pri cestách v zahraničí
Ako sa efektívne zbaliť na dovolenku
