Cestovanie v čase koronavírusu. Môj návrat z Patagónie

Keď sa spätne pozriem na moju cestu z Patagónie na Slovensko, musím uznať, že môj návrat prebehol oveľa hladšieho ako som predpokladal. Samotná cesta mi trvala tri dni a musel som absolvovať štyri lety. Od momentu ako som sa dozvedel, že budem môcť odísť z nútenej karantény v Patagónii (viac o mojej patagónskej karanténe v tomto blogu) som nasledujúce štyri dni strávil hľadaním leteniek a komunikáciou s leteckými spoločnosťami. Až do momentu ako som nasadol na posledný let z Lisabonu do Viedne som si nebol istý či sa dostanem domov. Aké bolo teda cestovanie späť na Slovensko v čase koronavírusu?
Aktualizácia: Aká bola situácia na letisku vo Viedni začiatkom júla 2020? Je potrebné sa dostaviť na letisko skôr ako za normálnych okolností?

Cestovanie v čase koronavírusu: letenky

Aj keď letecké spoločností rušia väčšinu letov, tri zo štyroch absolvovaných letov počas môjho návratu na Slovensko boli úplne plné. Koronavírus bude mať do budúcnosti určite veľmi negatívny vplyv na letecké spoločnosti. Predpokladám, že mnohé spoločnosti skrachujú a ceny leteniek budú vyššie ako v minulosti. Mnohé pracovné miesta budú tiež ohrozené. Momentálne je pre mňa ale veľmi ťažké prejaviť súcit nad spoločnosťami, ktoré využívajú ľudí nachádzajúcich sa v núdzovej situácii. Napríklad minuly týždeň TAP Air Portugal predávali jednosmernú letenku v ekonomickej triede z Lisabonu do Viedne za 750 eur. Jednosmerné vnútroštátne letenky v Argentíne boli v predaji za 600 eur. Mojím správnym plánovaním sa mi ale podarilo zohnať letenky za rozumnejšiu cenu.

Cesta z Patagónie do Buenos Aires

V čase vypuknutia krízy spôsobenej wuhanským koronavírusom bola Patagónia plná zahraničných a domácich turistov. Vzdialenosť medzi El Calafate v južnej Patagónii a Buenos Aires je skoro 3000 kilometrov a pokiaľ nemáte vlastné auto, tak lietadlo predstavuje jediný rýchly spôsob návratu. Počet letov z Patagónie je ale veľmi obmedzený a v čase keď sa každý snažil dostať do Buenos Aires dopyt po letenkách zďaleka prevyšoval reálnu kapacitu.

Podľa skoršieho rozhodnutia argentínskej vlády boli do karantény umiestnení všetci turisti, ktorí sa nachádzali v krajine menej ako dva týždne. Mňa tento dekrét zasiahol práve v El Calafate. Ako sa situácia po celom svete rapídne zhoršovala, predpokladal som, že Argentína umožní opustiť krajinu aj ľuďom nachádzajucím sa v karanténe. V opačnom prípade by títo ľudia neskôr už pravdepodobne nemali možnosť ako sa vrátiť domov. Ešte 15.3. som preto kúpil plne refundovateľnú letenku v premium economy triede do Buenos Aires na 19.3. za 175 eur. Najlacnejšia nerefundovateľná letenka v tom čase stála už 130 eur.

Na tretí deň mojej karantény (17.3.) bolo oznámené, že všetci ľudia, ktorí absolvujú lekársku prehliadku budú môcť opustiť krajnu. V tom čase sa ceny leteniek v ekonomickej triede z El Calafate do Buenos Aires vyšplhali až na 600 eur . Kúpou refundovateľnej letenky za 175 eur som teda ušetril vyše 400 euro. Let z El Calafate do Buenos Aires bol úplne plný. V prípade premium economy triedy malo ostať sedadlo vedľa mňa voľné, ale nokoniec boli všetky sedadlá obsadené. V čase, keď sa každý snaží čo najskôr vycestovať bolo správne dostať čo najviac ľudí do lietadla aj na úkor pôvodne sľúbeného pohodlia.

Buenos Aires – Sao Paulo

Argentína už 14.3. zakázala všetky lety európských leteckých prepravcov do krajiny a v prevádzke ostali iba repatriačné lety domácich spoločností. Keďže Brazília neohlásila žiadne cestovné obmedzenia, najrozumnejším riešením v mojej situácii bolo presunúť sa do Sao Paula. Jediné spojenie do Sao Paula, ktoré nadväzovalo na môj let z El Calafate bol večerný let Qatar Airways. Qatar Airways ale predávali jednosmernú letenku na tomto dvojhodinovom lete za 800 eur. Preto som kúpil letenku na nasledujúci deň s Latam Airlines, ktorá stála rozumnejších 180 eur.

V čase môjho príletu z El Calafate do Buenos Aires ale argentínska vláda ohlásila totálnu karanténu na celú krajinu, ktorá mala vstúpiť do platnosti ten istý deň o polnoci. Hneď ako som začal plánovať môj návrat na Slovensko som uvažoval aj nad výberom letenky za míle, ale dostupnosť bola nulová. Po ohlásení karantény v Argentíne som ešte raz skontroloval stav voľných miest za míle. Na moje našťastie sa uvoľnilo jedno miesto na spomínanom lete Qatar Airways a za 22 000 míľ som mohol odcestovať hneď ten istý večer.

Prevádzka na letisku v Buenos Aires už bola značne obmedzená. Všetky Duty Free obchody a aj biznis salóniky už boli zatvorené. Servis na palube Qatar Airways prebiehal bez akýchkoľvek zmien.

Sao Paulo – Lisabon

V Sao Paule som pristál 20. marca o druhej hodine ráno. Všetky lety z Brazílie do Európy odlietajú neskoršie popoludní a preto som sa rozhodol trocha vyspať v hoteli pri letisku. O 9:30 ráno som už ale bol naspäť na letisku, ktoré bolo plné cudzincov snažiacich sa dostať do Európy.

Môj pôvodný návrat do Európy (do Lisabonu) som mal naplánovaný na 28. apríla s TAP Air Portugal. Moja letenka bola v biznis triede a hoci som bol ochotný cestovať aj v ekonomickej triede, na call centre TAP Air nenašli žiadne voľné miesto skôr ako na 22.3. Ja som bol ale rozhodnutý cestovať domov okamžite, aj keby som si musel kupovať novú letenku s inou leteckou spoločnosťou.

Moja prvá cesta na letisku viedla do kancelárie TAP Air Portugal. Ako v každej leteckej spoločnosti, aj tu čakalo v rade veľké množstvo ľudí snažiacich sa zmeniť dátum odletu. Od pracovníkov TAP Air som dostal pomerne optimistickú informáciu. Aj keď boli lety plné, v posledných dňoch mali v biznis triede vždy niekoľko pasažierov, ktorí sa nedostavili na odlet a existovala dobrá šanca, že budem môcť cestovať stand by. Na definitívne potvrdenie miesta som ale musel čakať až do tretej popoludní, keď sa zatváral check in. Nakoniec sa v bizni triede uvoľnili dve miesta a bez akéhokoľvek poplatku navyše som mohol zmeniť letenku a nasadnúť na let do Lisabonu.

Celkovo v Brazílii neboli zavedené žiadne vážnejšie opatrenia na zastavenie šírenia koronavírusu. Prezident Bolsonaro sa dokonca vyjadril, že všetky opatrenia sú len hystériou. Osobne si myslím, že behom dvoch až troch týždňov bude Brazília jednou z najviac postihnutých krajín na svete.

Lisabon – Viedeň

Ešte keď som bol El Calafate som si nebol istý kedy sa dostanem do Európy a preto som kúpil hneď dve letenky z Lisabonu do Viedne. Prvou bola letenka s Wizz Air na 23.3 za 25 eur. Druhou bola 300 eurová plne refundovateľná letenka v biznis triede s TAP Air na 21.3, ktorá mi nakoniec ideálne nadväzovala na môj prílet zo Sao Paula. Zaujímavosťou je, že v čase kúpy tejto letenky TAP Air do Viedne bola cena v ekonomickej triede o 200 eur vyššia ako v biznis triede. 20.3. už TAP Air predávali tieto letenky v ekonomickej triede za 750 eur a v biznis triede za 850 eur.

Na letisku v Lisabone boli tiež zatvorené všetky biznis salóniky a servis na palube lietadla rovnako ako pri lete zo Sao Paula bol veľmi obmedzený (viac o servise na palube v budúcom blogu). Tento let do Viedne bol jediný, ktorý nebol plný a obsadený bol zhruba na 30%.

Cestovanie v čase koronavírusu: Viedeň – Bratislava

Po prílete do Viedne som musel vyplniť tlačivo s osobnými údajmi a každému pasažierovi bola odmeraná teplota. Keďže som ale cestoval na Slovensko, nebol som už dlhšie zdržiavaný. Z letiska som nasadol na vlak do Wolfsthalu odkiaľ som prešiel peši do Bratislavy. Z Wolfsthalu bolo tiež možné sa odviesť taxíkom až na slovenskú hranicu. Pri predstave na nadchádzajúcu 14 dňovú karanténu sa mi ale dlhšia prechádza nezdala ako zlý nápad.

Najväčším prekvapením bolo, že na hranici mi bol iba z diaľky skontrovaný pas, ale vôbec som nebol upozornený na nutnosť karantény. Nikto v podstate nevie o mojom prechode hraníc, nikto nevie odsledovať kde a či vôbec vykonávam karanténu. Ja osobne karanténu dodržujem, ale nedá sa zaručiť, že v karanténe ostávajú všetci ľudia prichádzajúci zo zahraničia. Hlavne ak vedia, že úrady o nich nemajú žiadne záznamy.